Odpovědnost - 2.

Keď láska múdrych mužov, bose nohy obúvala,
by deťom Perúna, zas čistú Zem odovzdala.
Nehu a pestrosť farieb kvetu,
zurkot potôčkov a šum lesu.
Pre dcéru, pre syna umelca, čo vytváral snáď barvami štetca,
svet akému rovného niet, keď úsmevom spieval vetra svet.
Len múdrosť vekov nikdy nestačí, keď krok smeruje k priepasti.
Láska a zopovednost k Živému, zastaví svoj krok smerujúci k Nicemnu.
Však Nenávisť a Závisť svoju kúdeľ spriada
a v hlave úklad a ničenie stavia, na métu najvyššiu.
Perúnov chrám, keď ľahol takmer popolom,
zas vystavil múdry rád zákona starcov
a kniežacím radom nazval, svoj zákon kamenný.

Do kolísky zrodu deťom kniežacím,
pridali kameň zrodu života na Zemi,
vtedy, keď Údolie kráľov, ťažkým žiaľom lkalo,
nad bezbrehou túžbou po moci...

Dnes Hviezdička v kartuši Daždboga,
vraví tej druhej to všetko je pre Teba...
dnes zase povstáva vše do plnej krásy.
Dnes znova šumí les tak ako kedysi,
keď naši bose nohy obúvali
a s hlavou plnou plánov, kamenné chrámy stavali,
by zapísali všetku múdrosť Kosmu,
len pre nás a pre tých, čo už sú tu.

Sme tu a vnímame farby sveta,
tiež nestratil sa nám základný kameň života,
hoc Závisť borila svety a kradla i lásky kvety.
Sme tu a už ostaneme, tiež na všetky stĺpy dohliadneme
a obnovíme i jazierko a vodu krajšiu kryštálu,
by spatrili ste svojej lásky podobu...