Hviezdne mestá na Zemi

Dnes temných mračien plné nebe je a ani náznak, lúče Slnka nesľubuje. ..nuž ale..... ak stále by bolo zamračené, kto by nám po vekoch dlhých povedal, že nejaké Slnko existuje? Ako zvedeli by deti vekov temných, že svietivý lúč všetko oživuje a jasu svetu dodáva, však keď priveľa ho jesto niekde a vlaha v nedohľadnu ďaleko, tu lúč čo život neustále obnovuje, smrťou vie svietiť rovnako, ako keď niet ho pre temný mrak....

Doba však súčastná, kráča si zcela iným krajom. Už 6000 je dávno za nami. Jedno je ale ešte stále takmer nedostupné. Vedomosť o Zeme zrodení. Tajomný dávnovek sa skrytý zámer menuje. Pomýleným náhľadom, keď vyjavene bolo, že strážcovia tajomstiev sú najprednejší z predných, tak taje svetom stále kráčajú. Povesť i realitu v hmote uloženú, si generácie v rodu, ako štafetu, dodnes odovzdávajú.

Však stále sa svetom nesie, že mnoho je toho čo sa ešte nevie -"Prečo tiež Luna mení svoj tvar? A kto stavia po Zemi zrkadlový hviezdny kalendár? A čo sú to za brány kamenné, kde slnečný lúč ráno v deň slnovratu sa do dvier derie?"

Tak i na fórach dňa, indický epos vedie, keď vojnu vo vlastných hájoch veršom peje. Tu dozvedia sa všetci zvedaví, jak dávne bitky v Kozmu prebiehali, nad našimi hlavami, už milióny rokov pred nami. V tých časoch ich Vojnami Hviezdnymi volali.

Nuž za týchto okolností, Luna má špióna podobu k zlosti a kamenné mesta pod zemou, skutočne dýchajú nesmrteľným vekom.Tajomným dávnovekom. Strážcovia týchto tajov v podzemí, čas rátajú na milióny a milióny, ľudských liet... Slnko sa občas môže stratiť... a nad mestami s hviezdnou šablónou, je zákaz preletov. Morálnym sa teda javí, postaviť si výťah vesmírny, odviezť si tam všetky suroviny a prečkať dobu nepriazne, vývojovej fázi na Zemi.

Niekto vie vyrobiť nanovlákna, iný zas z kameňa vyrobí pevnú, tenkú hmotu, čo nafúknuť sa dá, do obrovských rozmerov, ďalší zas vie, ako letieť do Kozmu... ti traja si dali zraz, vysoko nad Zemou a porušili všetky dohody, o zákaze preletov, nad Hviezdnymi mestami na Zemi.... a nad Zem nám umiestnili Lunu, čo struha na nás tvar svoju veselú a dňom i nocou dýcha, so Zemou jednotu....

Kto pečať zlomí na správe, čítať sa chystá napísané, slová, čo jemu sú určené... Po prečítaní už navždy, v kútiku mysle, si čardáš, písmenká z tajného písma, tancujú...