Dravý prúd i zátoka

Hlavný prúd je dravý a rýchly. Preteká rýchlo korytom vyhĺbeným časom, pretekajúc krajinou, aníž by vybočil čo i len na chvíľu zo svojej dráhy.
Rieky. Krátke alebo dlhé, ich mena sú rôzne, ničmenej všetky sú zároveň tá jedna. Ta prvá, keď spod zeme vyskočí pramienok a pomaly, skúmajúc okolie, rozprestiera svoje vody vždy ďalej a ďalej od miesta kde vyšiel z podzemia na povrch.
Vody prameňa tečú pomaly krajinou svojho vzniku, aby sa spájali s vodami iných prameňov, až je z nich mohutný potok. Ten potok, tá rieka, ktorých rýchly hlavný prúd odvádza tieto vody do mora, do oceánu.
Do oceánu vodstva.
A tak je to i v živote. Sme civilizácia? Kultúra? Etnikum? My? Ja?...
Ja sa líšim od ostatných. Nie som ako Vy. Avšak i z Vás každý je iný ako ja. Osobití sme.
Preto je hlavný prúd doby vždy poplatný tiež pokojným vodám na okraji koryta rieky. Pokojným vodám, plynúcim pomaly, nezávisle na dravom toku hlavného prúdu.
Tiež zatokam s takmer stojatou vodou, plnou rastlín a živočíchov.
Ak je u nás ľudí v hlavnom prúde atribútom dom vykladaný mramorom a ebenom, v záhrade bazén s vírivkou, je aktuálnou paralelou primitívnosť prístrešku a hygienického zázemia.
Je to nutnosť uchovávania pozemských znalosti a zručnosti v dobe.
Vychádzajúc aktuálne z dostupnosti, vlastnou snahou v čase, začína ten, koho oslovuje život túto dráhu.
Vyspelý hlavný, rýchly a dravý prúd pracuje so znalosťami materiálu a technológií na svojej úrovni, zabezpečujúc tvorivosť prostredníctvom vyškolenej skupiny vo výrobe potrebného.
Skupina pokojná i temer stojaca si pre svoj rozvoj počína spracúvavať materiál dostupný vo svojom okolí a do spracovania vkladá svoju zručnosť a znalosti, vychádzajúc z nativity, kráča sebe vlastným tempom k rozvoji sebarealizáciou, zakladajúc svoju vlastnú kultúru.
Dnes ešte je to len pramienok, ktorý vyskočil z podzemia, vykročil na cestu krajinou a skúma, ktorou cestou sa vydať...