Mier je vsedny den

Vokol je uz takmer vsetko nazdobene, plne hyriac farbami vypovedajucimi o zivote. Atmosfera je prevonana pocitom sdielnosti krasna. Tajuplne vyrecna chvila pomaly prichadzajuc, vyprava nacuvajucim o davnovekosti tej samej potreby v ludskych srdciach. O potrebe spolocne sdielat krasu, priatelstvo, lasku. Spolocne a pritom ostat sam verny svojmu srdcu, svojim hodnotam, svojej ceste, na dlhej, predlhej ceste zivou ludskostou v kruhu svojej rodiny, letmo sa dotykajuc lemom svojho sveta lemu sveta svojich priatelov v kruhu ich rodin.

Nie kazdy vsak ma tu samu potrebu prizdobit krasno este do ziarivejsieho satu. Ti, co ich srdcia uz podchytil vir zbesilosti, ti prahnu po opaku. Uz tam, v davnom veku nazvali brata svojho Setha, Sutechom, ked zdvihnuc ruku svoju, tuziacil po niceni, zabil brata, v nedomyslenom planu, prahnuc ostat ako jediny a ten najlepsi, byt panom, mat a vlastnit vsetko. Dnes, v tuto chvilu tisice a tisice mil od nasich nazdobenych domovov dvihaju ruky k tomu samemu ukonu tisice a tisice podobnych Sutechov, prahnucich znicit ine zive, byt tym, kto ostane vitazom, avsak v tom samom nedomyslenom planu, ked prahnu ziskat po com bazia, zit lepsie svoj zivot,  vymenou za smrt ineho,  v pomylenej predstave, ze prave tento zivy je prekazkou ich stastiu. Je to pravda? Nie. Pravda je, ze Sutech je Diabol, teda nicitel a prave on je prekazkou zivotu, ked ale ziaden zivy nezdvihne ruku, aby ho zabil. Vie totiz, ze Diabol, Nicitel, Zloba, sa vycerpa, az uplne zanikne....

Pametam, ze som sa vtedy na chvilu zarazene divala na text, nechapajuc, ako sa tak znaly muz ako Nostaradamus, vzdelany, zcestovany, liecitel, takmer lekar, muz pritomny epidemii, vidiaci smrt kralov, vojny, snazil sformulovat do svojich versov slova zdesenia. V tu chvilu akoby som ho pocula: Moj Boze, moj Boze, su vsade okolo nas, a dalsi prichadzaju odvsadial, prenikaju po cestach, vode, vzduchom,... Moj Boze, pomoz nam, je ich tak strasne vela..." Kto cital Nostardamove verse vie, ze prorok vidiaci smrt na kazdom kroku popisal nesmierne zdesenie nad svetom, v ktorom zavladol Diabol, ktory zhrnuc svoj plast znova na svoje telo, zavelil milionom dosial pod jeho plastom skrytych vernych nasledovatelov k neskrytemu utoku. Tak sa stalo. Tam v davnych vekoch, ked zatial este nevieme urcit dobu, zavladol teror, zavladlo panstvo nicitela, az sa vsetko takmer premenilo na popol. Je to cyklus, ked v  Akkasi, na svojej ceste zivotom, ti najzarputilejsi este stale prechadzaju tou samou cestou. Uz ich dnes nie je az tak vela. Uz za sebou nechavaju len uzku cesticku svetom Zivych, tuziacich po mieri, zijucich v mieri ten svoj ziarivy den. Este chvilu a ti Diablovi verni, pominu. Pominie zbesilost v srdci, tuziaca zit zo smrti, z nestastia inych. Tam v tych versoch Nostradamus neskor zachytil tento svet, ked ustala potreba zabit, ked Nicitel uzrie, ze vokol nas je vsetkeho dostatok. Ze je tu dost pre vsetkych, ba nadbytok. To len Diabol mal potrebu skryt vsetko aby mohol zavelit vernym k niceniu.

Tak si to mudri ludia uz kedysi davno, v tych zemiach kde dnes nicia, nazvali tvorcu Bohom. Boh je vsetko vokol. Je zive a krasne a manifestuje sa v hmote. A brata jeho v hmote, nazvali Sutechom, Diablom, Nicitelom, ked bes ovladol jeho srdce a rovnat sa, ci lepsi chcel byt brata svojho....

Je cas mieru, cas rodinny, cas, ked potreba pohladit zivot, vzchadza pri zimnom slnovratu. Zasiate v case  jarnej rovnodennosti, vydalo svoje plody. Zive sa manifestovalo v krasu, v syna a dceru Bohov. Bohov, muza a zeny, tvoritelov ziveho.

Mier je vsedny den, ked my, ludia, tuziaci po krase, tuziaci po chvili, ked spod nasich ruk, z nasej snahy, vyjde cokolvek, co vzchadza z uz vytvoreneho, vtedy v ucte sa na chvilu pristavime. My, deti Boha, v pokore vzdame hold za moznost stvorit aspon pribliznu krasu, ktora sa kazdu sekundu rodi vokol nas z vole Boha. Ten prirodzenejsi nazov je z vole Univerza. Univerza, ktore je tak zlozite, ze ludia mnohych vekov vyvijali snahu zjednodusit ponimanie Ziveho Univerza na co najjednoduchsi model. Sme plody tohoto Ziveho Univerza a prave tak sme plodne. Chapajuc to, tuzime po mieri a tento chceme zachovat.

Prajem vam prijemne chvile v tom nadhernom case Zimneho Slnovratu, ktory je tak velkolepo pojaty uz mnohe a mnohe tisicrocia pred dnesnym dnom. Volte kazdy okamih svojho zivota mier, krasu, priatelstvo, lasku. Znalosti a rozvoj a so stastim v dusi naplnajte Akkasu, ci Univerzum svojou pracou, svojimi znalostami... Prajem Vam mier a tvorivu tuzbu