Precesia - v kameni, Giza (1)

Kazdy den je jeden ako druhy. Slnko vyjde rano, zapadne vecer, v noci oziari oblohu plnu hviezd Luna ak neni nov.

Stalost obcas narusi obloha plna mrakov a striedanie rocnych obdobi tuna, na Zemi. Na Zemi, ktora je plna vody, rastlin, zvierat a nas ludi. 

Luna meni svoj tvar. Za splnu je nadherna gulata, co jej avsak vydrzi tak akurat par dni. Nasledne sa zacne pomalu stracat, aby par dni zase bola neviditelna a znova sa zacne objavovat, aby sa opetovne par dni predvadzala v celej svojej gulatej krase. 

Slnko zase vychadza raz severnejsie, raz juznejsie. Priamo na vychode, vychadza len dvakrat do roka. V case jarnej rovnodennosi a v case jesennej rovnodennosti. V tu dobu tiez priamo na zapade zapada. Aby sme ale bod vychodu Slnka v case jarnej rovnodennosi uzreli, potrebujeme sa na oblohu divat priblizne z 0 metrov nadmorskej vysky - udavano nadmorskej vysky nad stredozemnym morom. 

Zdanlivo teda na Zemi je vsednost. Opravdicky ale neni. My sme tu dnes. Vcera, pred rokmi i davno pred nami, ludia zachytili vo svojom vedomi mnozstvo poznatkov, ktore sa neustale menia, aby sa znova ako Luna, predviedli v povodnom  zjave. Nuz a tu niekde mozno zacala i potreba zaznamu. 

Zcela bezny den je zaznamenany v rocnom kalendari. Obsahuje 365 dni a pojima dobu styroch rocnych obdobi na Zemi: jar, leto, jesen, zima a znova ten isty kolobeh od zaciatku, ked sa akoby Slnko vracia spet z bodu zimneho slnovratu na juznej pologuli k nam na severnu pologulu, aby nam prinieslo leto a na par dni sa zdrzalo v bode letneho slnovratu. Predtym ale, nez sa k nam do bodu letneho slnovratu dostane, musi prejst na pomyselnej kruznici bodom, ktory je oznaceny ako jarna, alebo jesenna rovnodennost. 

Dnes ludsky vek od zrodenia 0 do zaniku, vyjadrujeme v priblizne 72 rokoch. Clovek teda ma moznost zachytit vo svojom vedomi zmeny prebiehajuce na Zemi i v Kozme vo svojej dobe. Aby tieto zmeny boli zname i generaciam po nom, je potreba tieto zaznamenat. Zaznamy byvaju rozneho charakteru. Mensie, ktore dokaze zaznamenat kazdy jednotlivec jemu dostupnym sposobom, alebo vetsie, ktore su viacmenej kolektivnym dielom, su vysledkom akoby zozbieranych a vytriedenych znalosti mnohych generacii a mnohych narodov z nasej planety.

Jednym takymto zaznamom je kamenny zaznam na plosine v Gize. Jedna sa o zaznam vekov, zaznam ohladom nasej planety , planet okolo nas a v Kozmu. Jeden zo zaujimavych zapisov je dnes oznacovany ako mastaba Khentkawes. Zatial nevieme ake oznacenie mal v dobe vystavby, budeme si to ale postupne citat. 

Vychodzim bodom moze byt doba ladova, dovod preco je vobec nejaka doba ladova a opetovne ozitie prirody po dobe ladovej.

Precesia - doba priblizne 26000 pozemskych rokov je kamenny kalendar, dnes pomenovany mastaba Khentkawes. Bod jarnej rovnodennosti na pomyselnej kruznici, je pyramida Menkaure. Jednym zo znakov ktore na kameni v mastabe Khentkawes pretrvali, je i znak Vulture. Zena sediaca na trone, ktory  nesie znak samovladcu so zalomenim do 12 Domu na zenskej linii v oznaceni Mnta Alatyr so satkou a kobrou na hlave, ma v ruke rastlinu papyrus. Sklon kamennej zakladne je udavany na 72 stupnov.

Dnes je na severnej oblohe ako navigacny bod udavana Polaris. Priblizne okolo rokov 2000 BC, teda pred nasim letopoctom, to bola Thuban, zo suhvezdia Alfa Draconis. Priblizne v 9000 BC bola na oblohe k navigacii Tau Herculis zo suhvezdia Hercules ( v postaveni malicko v uzadi) a pred touto dobou cca 12 000 BC Vega (Vulture) zo suhvezdia Lyra, pred nou Alderanim z Cepheus.

Zatial mame zretelne pred ocami na vychodnej strane napojenie na bod jarnej rovnodennosti, prava strana by mohla byt Thuban, lava Tau Herculis, ( tato strana je na mastabe ako vchod do hrobky) a za nou na zapadnej strane je Vega (Vulture) Polaris na mastabe by mohol byt oznaceny niekde v severovychodnom rohu, kde stal komin, mozno viac na severu. Rovnako cela cesta napojena na jarny bod, teda na pyramidu Menkaure, vykazuje znamky ohna a jeho pouzivania. Vnutri, dnes sa to javi ako prve poschodie, bol pravdepodobne krb - otvorene ohniste...

Cesta na mastabe z bodu jarnej rovnodennosti do bodu jesennej rovnodennosti bola vyznacena po obvodu mastaby proti smeru hodinovych ruciciek, vzostupnym sposobom, ako do kopca. Na zapadnej strane v urcitej vyske bol teda vchod. Predpokladam, ze az z dnesneho pohladu ako na tretom podlazi, ktore uz dnes neexistuje. Je mozne ze vo vyske cca 20 az 24 metrov. 

Vchod do mastaby, ktory dnes vnimame ako vchod do hrobky, pokial by mal tri stlpy, ako tri body, mohli by sme zacat citat, ze sa jedna o rocne obdobia. Tri body, ale v podstate styri rocne obdobia, kedze v jednom bode je slnko akokeby dvakrat. Zena na trone ma v ruke znak, ze tieto znalosti su zapisane tiez pisomnym zapisom -  rastlinu Papyrus. Ten druhy znak je cep. Mlatilo sa nim obilie a lan na platno. Zena je teda v zenskej rodovej linii z Kniezat Zeme. Dnes im hovorime i  polnohospodari. Ich domenou je priroda, ktorej rozumia, ktoru pouzivaju, ktoru chrania. Cep je zaroven zobrazenim troch bodov: letny slnovrat, jarna a jesenna rovnodennost, zimny slnovrat...

Vulture krom toho ze samotny vtak nesie znalosti ktore ludia o nom zaznamenali, nesie i pismeno -  a

Pokracovanie nabuduce